0402030201

Vitajte na Krahuliach

Horská obec Krahule leží na strednom Slovensku v centrálnej časti Kremnických vrchov. Je rozložená popri ceste od severozápadu smerom k juhovýchodu. Stred obce je vo výške 872 metrov nad morom. Obec je 1000 m dlhá a 150 m široká. Domy sú rozmiestnené po oboch stranách cesty. Obec zaberá plochu približne 15 ha a celková plocha chotára je 1076 ha. Chotár má tvar trojuholníka, kde kratšiu stranu tvorí línia od Trhovníka ( 989 m nad morom ) po Krahulský štít ( 958 m nad morom ) a meria asi 3 km. Vrchol trojuholníka je od tejto spojnice vzdialený približne 7 km východne v lese asi 1 km pred Skalkou 1232 m nad morom. Z južnej strany Krahulskú kotlinku uzatvára Krahulský štít, odkiaľ je nádherný výhľad na juhu až na Sitno a priamy pohľad na mesto Kremnicu. Na severnú stranu z Krahulského štítu je priamy pohľad na Skalku. Severnú časť Krahulskej kotliny uzatvára vrchol Predných Pláni ( 1 115 m ) a Zadných Pláni ( 1 178 m ). Ich svahy poskytujú ideálne podmienky pre zjazdové lyžovanie, na ktorých sú vybudované lyžiarske vleky. Na západ od obce sa vypína vrchol Trhovníka ( Dorn Stein ) a pohľad na jeho vrchol zo strany Kremnických Baní sa javí ako ležiaca ľudská hlava. Poskytuje nám aj priamy pohľad na miesto, ktoré je označené ako Stred Európy s kostolíkom svätého Jána. Obec susedí na juhu s Kremnicou, na severe s Turčekom a na západe s Kremnickými Baňami.

História obce Krahule

Na úpätí Kremnického pohoria, 8 km severne od mesta Kremnica, leží horská, pôvodne nemecká osada drevorubačov, uhliarov a baníkov zo 14. storočia, rázovitá obec Krahule – Blaufuss. Jej vznik a vývoj súvisí s vývojom sídelného priestoru Kremnice. I keď vlastný mestský život tohto baníckeho a minciarskeho mesta neprenikol za jeho hranice, Kremnica rôznymi vzťahmi veľmi vplývala na svoje okolie. Boli to hlavne vzťahy hospodárske, dopravné, kultúrne a náboženské. Pôvodné územie, na ktorom bola založená osádka, neskoršie obec, bolo po roku 1320 ešte ľudoprázdne, neobývané, pokryté iba veľkými lesmi, ktoré patrili ku Zvolenskému kráľovskému panstvu. Obec vznikla na území dvoch míľ zeme alebo lesov, ktoré uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou privilegiálnou listinou 17. novembra 1328 daroval kremnickým “hosťom” a povýšil Kremnicu na slobodné kráľovské banícke mesto. Karol Róbert priniesol do Uhorska zo svojej juhoitalskej domoviny hospodárske skúsenosti a dal zavolať do Kremnice skúsených baníkov a odborníkov na spracovanie zlata z viacerých stredoeurópskych miest a z Kutnej Hory odborných minciarov. Privilegiálna listina bola vlastne príčinou nielen kolonizácie zo zahraničia, ale čoskoro i vnútornej kolonizácie. Vychádzala z Kremnice a bola plánovitá. Jej strojcom bol najväčší pán Kremnice zvaný comes kráľovský režisér a bohatí podnikaví kremnickí mešťania. Títo za odmenu potom dostávajú vo vytvorených banských osadách dedične richtárstvo. Na základe listiny vydanej 16. januára 1640 bolo udelené dedičné richtárstvo v Blaufusse Pavlovi Konigovi a po jeho úmrtí jeho synovi Jakobovi Konigovi. Vnútorná kolonizácia prebiehala vedľa potokov až k samím prameňom a vnikla hlboko do lesov. Baníci sa nezastavili ani pred lesnou prekážkou, ktorá im skôr prišla vhod, pretože bane, mincovňa a pražiarne rudy potrebovali veľa dreva. Prví osadníci, ktorí sem prišli, aby získali sídelný priestor pre malú osádku, museli proti veľkým lesom bojovať vyrúbaním a klčovaním. Postupne týmto spôsobom premenili prírodnú časť lesov na pasienky, lúky a oráčiny.

Obrázok 1 - Záber na lanovku, vlek lyžiarského strediska ski-park Krahule.